Takúto bagetu zrejme vám nikde neponúknu. Ani my sme takú nekupovali. Len sme si na jednej akcii dali spolu bagetu, kúpenú uprostred Veľkonočných sviatkov na benzínke, a k tomu tri poháre vína. Pre poriadok treba povedať, že domáceho vína, ktoré nerobí nejaký ujo na predaj, ale náš starký a robí ho pre seba a pre nás. To len, keby ste chceli spochybňovať jeho kvalitu. Nie starkého, toho vína.
Takže sme si dali, čo skôr jedna členka našej rodiny, na neskorú večeru pri oslave v partii kamarátov, bagetu z benzínky a víno. Aby nebol hlad a aby bola nálada.
Všetko bolo celkom OK, až kým neprišlo ráno. A s ním bolesť žalúdka, nechuť do jedla, bledá farba v tvári a to všetko v sprievode bolesti hlavy. A s ňou nevyslovená otázka, či za to všetko môže bageta, alebo víno.
A keď to všetko prešlo a spolu s tým prešiel aj celý mizerný Veľkonočný pondelok, strávený viac-menej v posteli, bez všetkého toho príjemného, čo môže mladého človeka sprevádzať na tento sviatok, tak prišlo aj poznanie, že už nikdy viac nie bagetu z benzínky, s majonézou a čojaviemsčímvšetkým, ktorá tam leží počas celých sviatkov, lebo nikto cez sviatky nič čerstvé nevyrobí a nedovezie.
Po starkého víne nám nikdy nebolo nikomu nikdy zle. Ani starkého ani jeho víno nemôžem podozrievať. No o tej bagete a jej čerstvosti vážne pochybujem. Ja už to viem a myslím, že po tejto Veľkej noci aj mladá slečna si to bude dobre pamätať.
