Riadiť model stíhačky je snom nejedného chlapca ba aj dospelého muža. Našťastie dnes si môžete v špecializovanej predajni kúpiť komplet, teda model, príslušenstvo aj riadiacu aparatúru a môžete začať lietať. Kým v minulosti stavebnice vyžadovali značný čas na svoje dokončenie a boli z klasických materiálov, dnes je situácia úplne iná. A aj podstatne širší výber.
Klasické materiály sú najmä drevo (balzové, smrekové, preglejka) a lamináty. Nevýhodou v rukách začiatočníka je vysoký stupeň poškodenia pri havárii, o ktoré nemusí byť medzi začiatočníkmi núdza. Preto sú dnes také obľúbené modely lietadiel z pružných penových materiálov, často označovaných ako EPP (extrudovaný polypropylén) či elapor, ktoré sú výrazne lacnejšie pri výrobe a súčasne oveľa odolnejšie voči chybám začiatočníkov. Následky kontaktu so zemou modely z týchto materiálov znášajú veľmi dobre a veľmi ľahko a rýchlo sú opraviteľné.
Moderné technológie pokročili aj v oblasti riadiacich súprav. Vysielače dnes dodávané v setoch s modelmi sú takmer výhradne prevádzkované na voľnej frekvencii 2,4 GHz a nehrozí, tak ako v minulosti pri vysielačoch na 35 alebo 40 MHz, že pri ich prevádzke ohrozíte iných podobne sa zabávajúcich ľudí, či dokonca zarušením cudzieho modelu spôsobíte škodu na majetku alebo zdraví. Modely prevádzkované s vysielačmi na 2,4 GHz totiž môžu pracovať súčasne bez toho, že by sa ich vysielacie kanály ovplyvňovali alebo by ste sa museli iného pilota pýtať, na ktorom kanáli pracuje jeho vysielač, aby ste zvolili iný, ak to váš vysielač a sada kryštálov umožňuje. Dnes naozaj môžete svoj 2,4 GHz vysielač bez obáv kedykoľvek zapnúť.
Ako laicky tieto dva druhy vysielacích systémom rozoznáte? Jednoducho podľa antény. Staršie systémy, vysielajúce na 27, 35 alebo 40 MHz používali výsuvnú tyčovú anténu dĺžky jeden až jeden a pol metra, nové 2,4 GHz vysielače majú krátku pružnú anténu o dĺžke niekoľko centimetrov a u hračiek je anténa nezriedka ukrytá vo vnútri vysielača.
Mnohým ľuďom sa páčia najmä stíhačky z druhej svetovej vojny alebo aj moderné prúdové. Musíme vás však upozorniť, že sa jedná na ovládanie tie najnáročnejšie druhy strojov. A platí to tak pri skutočných lietadlách, tak aj pri modeloch. Myslieť si, že si kúpime krabicu, všetko vybalíme, pozapájame kábliky a odštartujeme k svojmu skvelému letu pred celou rodinou je naivné. Odštartovať sa nám možno podarí, ale na zem sa možno vrátime podstatne skôr, ako sme plánovali a v podstatne inom stave. Áno, máme na mysli haváriu. Tak ako sa musíme naučiť jazdiť na bicykli, ako sa učíme jazdiť a ovládať predpisy v autoškole, tak sa musíme naučiť ovládať model lietadla vo vzduchu. V televízii to možno vyzerá jednoducho, no prax býva náročnejšia. Možné sklamanie si môžeme ušetriť správnym výberom svojho prvého modelu lietadla.
Tak ako skutoční piloti začínajú najskôr na jednoduchších strojoch, mali by ste aj vy začať s modelmi, ktoré sú jednoduchšie na ovládanie. A lietajú pomalšie, aby ste mali čas na všetko reagovať. Postupne, ako získavate skúsenosti, môžete prejsť k stále zložitejším a rýchlejším modelom. Čo je ale najdôležitejšie, pri postupnom získavaní pilotných skúseností nikomu neublížite, nestratíte chuť do ďalších pokusov a neskôr si môžete zaobstarať vysnívaný model stíhačky, s ktorou budete brázdiť oblohu za vaším domom k všeobecnému nemému úžasu všetkých prizerajúcich sa.
K tomu vám želám iba to, aby sa počet vašich pristáti rovnal počtu vašich štartov.
